O nás
Lesy pozemkového spoločenstva Dúbrava sa nachádzajú v lesníckom celku Demänová.
Celková výmera pozemkové spoločenstva je 1461,66 ha, z toho v LPF (lesný pôdny fond) sa nachádza 1159,98 ha a v PPF (pôdohospodársky pôdny fond) sa nachádza 301,68 ha.
Celková výmera lesných porastov podľa PSL (Program starostlivosti o les) je 1159,98 ha, z toho 284,97 ha sú lesy hospodárske (25%) a 875,01 ha sú lesy ochranné (75%).
Celková zásoba lesných porastov podľa PSL predstavuje 321 108 m3 drevnej hmoty, z toho 304 583 m3 ihličnatej a 16 525 m3 listnatej. Decenálny objem ťažby je 47 456 m3 v období 2018-2027. Ročný etát je 4746 m3.
Obnovná ťažba je 44 435 m3, z toho ihličnatá 42 580 m3 a listnatá 1 855 m3. Výchovná ťažba je 3 021 m3, z toho ihličnatá 2 494 m3 a listnatá 527 m3.
Zalesňovanie na rok 2022 je plánované nasledovne : 10 000 ks smreka, 8 250 ks buka, 1 050 jedle a 2 250 ks smrekovca.
.
Lesy pozemkového spoločenstva sa nachádzajú na severnej strane pohoria Nízkych Tatier. Najvyšší bodom je vrch Chabenca 1955 m.n.m. Z geologického hľadiska sú Nízke Tatry jadrovým pohorím, ktoré vzniklo alpínskym vrásnením v období druhohôr a začiatkom treťohôr. Severná strana pohoria má značne komplikovanú stavbu. Vo zvrásnených súvrstviach sedimentárnych hornín, skláňajúcich sa na sever do Liptovskej kotliny, možno odlíšiť samostatnú obalovú jednotku, podľa miesta výskytu nazývanú aj séria Veľkého Boku. Je tvorená kompletným vrstevným sedlom od spodného triasu bridlice, kremence, vápence a dolomity, sliene, slienité vápence.
Najviac zastúpenou drevinou v lesoch pozemkového spoločenstva je Smrek obyčajný (Picea abies) z ihličnatých a z listnatých je to Buk lesný (Fagus sylvatica). Menej zastúpené z ihličnatých je Smrekovec opadavý (Larix decidua), Borovica lesná (Pinus sylvestris), Jedľa biela (Abies alba), vo vyšších polohách sa vyskytuje aj Borovica limba (Pinus cembra) a v pásme kosodreviny je to Borovica kosodrevina (Pinus mugo). Z listnatých drevín sa tu vyskytuje aj vysádza Javor horský (Acer pseudoplatanus), Brest horský (Ulmus glabra), Jaseň štíhly (Fraxinus excelsior) a vyskytujú sa tu rôzne druhy pionierskych a náletových drevín.
V lesoch sa vyskytuje aj veľké množstvo rôznych druhov stavovcov aj bezstavovcov. Z cicavcov tu žije a je aj najviac zastúpený Jeleň lesný (Cervus elaphus), ale aj Srnec lesný (Capreolus capreolus), Diviak lesný (Sus scrofa). Zo šeliem tu žije Vlk dravý (Canis lupus), Líška hrdzavá (Vulpes vulpes) a samozrejme celoročne chránený Medveď hnedý (Ursus arctos) a Rys ostrovid (Lynx lynx). Ďalej tu žije Zajac poľný (Lepus europeus), Psík medvedikovitý (Nyctereutes procyonoides), ale aj Jazvec lesný (Meles meles). Vo vysokých polohách sa vyskytuje Kamzík vrchovský tatranský (Rubicapra rubicapra tatrica) a Svišť vrchovský (Marmota marmota)
Dolinou preteká potok Palúdžanka, ktorej pramennú oblasť tvoria ľadovcové kotle na severných svahoch Chabenca. Tento potok sa pri Kováčovej rozdeľuje, jedna časť preteká cez obec Dúbrava a spolu s prítokmi menších potôčikov z dolín pokračuje ako Dúbravka. Druhá časť preteká cez obec Svätý Kríž. V potoku sa vyskytuje rôzne druhy žiab. Z rýb sa tu vyskytuje Pstruh potočný (Salmo trutta m. fario).
Vyskytuje sa tu aj množstvo dravých vtákov ako sokoly, jastraby, ale aj Orol skalný (Aquila chrysaetos), Orol krikľavý (Aquila pomarina) a rôzne druhy spevavcov. Je tu aj výskyt Hlucháňa hôrneho (Tetrao urogallus), Tetrova hoľniaka (Tetrao tetrix) a Jariabka hôrneho (Tetrastes bonasia).
Na pozemkoch spoločenstva prebiehala v minulom storočí ťažba antimónu. Boli tu najvyššie položené antimónové bane v strednej Európe. Ruda sa získavala z dvoch úsekov Dechtárka a Predpekelná. Bane sú zatvorené od roku 1992.