História
Stručná chronológia vývoja pozemkových spoločenstiev v obci Dúbrava
1767 - panovníčkou Máriou Teréziou bol vydaný Urbariálny patent. Odštartovala sa ním tzv. urbárska regulácia, ktorá sa snažila zjednotiť vzťahy medzi zemepánmi a ich poddanými.
1770 - v obci Dúbrava prebehlo tzv. predurbárske vyšetrovanie, ktorého cieľom bolo zistiť stav pred zavedením tereziánskeho urbára. Predstavitelia obce vypovedali, že do tých čias u nich nebol zavedený žiadny urbár a povinnosti poddaných voči svojim zemepánom boli určené len na základe starodávnej obyčaje.
1771 - v Dúbrave bol zavedený tereziánsky urbár. Ten zaznamenal v obci 37 poddaných, dvoch želiarov s domom a dvoch želiarov užívajúcich zemepanské mlyny. Voči svojim zemepánom mali robotné povinnosti (so záprahom alebo ručne), ale tiež povinnosť odvádzať naturálne (drevo, maslo, kapúny, sliepky, vajcia) a finančné dávky.
1785 - panovník Jozef II. vydal v Uhorsku patent o zrušení nevoľníctva, čím sa zlepšili podmienky poddaných v krajine (v rakúskych a českých krajinách bolo toto nariadenie zavedené už v roku 1781).
1848 - na základe tzv. marcových zákonov bolo poddanstvo v Uhorsku zrušené. Tým pádom už poddaní nemuseli pre svojich zemepánov robotovať, ani im odvádzať dávky.
1853 - bol vydaný patent, ktorý dopĺňal zákon o zrušení poddanstva. Zrušil urbársky pomer voči zemepánovi. Do vlastníctva roľníkov sa dostali tie pozemky, ktoré mali predtým zapísané v urbári.
1871 - na základe zákonného článku LIII mali byť pre bývalých urbarialistov vydelené lesy, ktoré mali byť spravované ako spoločné. Ľudia tak mohli nadobudnúť vlastníctvo podielov v lesoch, ktoré do tej doby len užívali.
1879 - bol vydaný zákonný článok XXXI, nazývaný aj lesný zákon. Obsahoval nariadenia o udržiavaní či zalesňovaní lesov, preprave, priestupkoch a podobne. Spoločenstvá vlastníkov lesov mali na základe neho povinnosť hospodáriť vo svojich lesoch podľa schválených lesných hospodárskych plánov, pričom lesy mali spravovať kvalifikovaní lesní hospodári a strážiť horári.
1882 - obyvatelia obce Dúbrava (bývalí poddaní) sa dohodli so svojimi bývalými zemepánmi na vydelení 82,0036 hektárov lesných pozemkov ako urbárskej lesnej príslušnosti. Na základe toho bolo založené spoločenstvo Bývalí urbarialisti v Dúbrave (Dúbravai volt urbéresek). Neskôr bolo založené aj ďalšie spoločenstvo s názvom skupina bývalých urbárnikov Konštantská Dúbrava.
1885 - pri segregácii nadobudlo spoločenstvo vydelené pozemky do vlastníctva.
1898 - do platnosti vstúpil zákonný článok XIX o štátnom spravovaní obecných a niektorých iných lesov a hôľ, ako aj o úprave hospodárskej správy spoločne užívaných lesov a hôľ, ktoré sú nedielnym vlastníctvom komposesorátov a bývalých urbarialistov.
1903 - pasienkové plochy v honoch Nad Michalovo, Dielec, Homôlka, Hriadky a Hláčovo zarástli lesom, a tak boli ako lesné plochy zobrané pod štátnu správu. Štátom boli aj so súhlasom majiteľov obhospodarované. Týmto nadobudlo spoločenstvo bývalých urbarialistov lesné pozemky o rozlohe 52,7470 hektárov.
1912 - spoločenstvo Bývalí urbarialisti v Dúbrave odkúpilo od svojich bývalých zemepánov lesné pozemky o rozlohe 306,16 hektárov, čím dosiahlo svoj najväčší územný rozsah.
1918 - zánik Rakúsko-Uhorska a vznik Československej republiky nijako výraznejšie fungovanie pozemkových a lesných spoločenstiev nenarušili.
1948 - po prevzatí moci komunistami vo februári tohto roku za začali v republike zakladať Jednotné roľnícke družstvá, ktoré postupne preberali majetky pozemkových spoločenstiev.
1958 - na základe zákona SNR č. 2 z roku 1958 boli lesné majetky odovzdané do užívania Krajských správ lesov. Týmto sa narušila desaťročia trvajúca kontinuita pozemkových spoločenstiev. V tomto období zaniklo aj spoločenstvo Bývalí urbarialisti v Dúbrave.
1960 - v Dúbrave bolo založené Jednotné roľnícke družstvo. V nasledujúcom roku prešlo do Štátnych majetkov.
1989 - po udalostiach z novembra tohto roku nastal pád komunistického režimu v Československu. V nasledujúcich rokoch boli pozemkové spoločenstvá opäť zakladané.
2004 - založenie Pozemkového spoločenstva Dúbrava.